Zriem píšem o tom, ako so prišla dnes do nášho privátiku, ale mala som hroznú náladu. Takto sa predsa nemôžem stretnúť s mužmi, zabila by som ich...

Holubica podcast: Strávila som moje narodeniny týždňom v tme. Milujem moje hlbiny. Moja krása vás tak nádherne rozptyľuje... Dávam si darček z najväčších.

Holubica píšem: Ja nádherne ožívam sériou stretnutí v priebehu dňa, v ktorých sa muži tak krásne dopĺňate... takí pestrí, takí rôzni, takí plní... milujem vašu rôznosť...

Holubica píšem o mojom šťastí, že stretávam krásnych mužov. A to je tým, že Ja viem nájsť zrnko krásy v aj v tebe a pozerať sa na teba takto celé stretnutie, nech si ktokoľvek.

Holubica píšem o záblesku minulosti: Pred tým som bola kvetinárka a varila som ceremoniálne kakao. Milovala som tie momenty, keď prišiel muž a chcel kvety pre ženu… a ja som ho provokovala "a milenke nevezmeš kyticu?" ...a zobral aj jej.

Zriem píšem o tom, ako sa moje stretnutia prehĺbili keď som ja sama začala viac "Byť" s mužom a stretnúť ho, spojiť sa s ním, na rozdiel od "UroBiť" muža, milenca, manžela... šťastným...

Holubica píšem a priznávam sa: Drahí muži, túúúúžim vás všetkých zachrániť... Aby ste vy zachránili mňa... Tento blog je o tom, ako som pri tebe cudzinec uzrela prázdnotu zachraňovania mužov, ale aj moje zúfalstvo v očakávaní, že ma nejaký princ na bielom koni príde zachrániť, keď je mi ťažko...