stretla som teba, ktorá si vošla do srdca môjho muža

Zriem z mojej Duše:  Kristína, Čo ku Tebe cítim? Hnevám sa. Súcitím. Viním. Žiarlim. Vidím. Ďakujem. Rozumiem. Prijímam. Otváram sa. Žijem Ťa.

To je len malá zbierka mojich divočín z toho, čo všetko vo mne otváraš a ja prekvapená sama sebou zažívam. Akoby som sa zrodila z tej spaľujúcej žiarlivosti... Vždy ťa najprv túžim jednoducho zabiť...

Ale potom... 

...potom objavujem úplne inú a pre mňa novú... netuším, čo to je...

Ale je to prekvapujúco blízke, až intímne. Som zmätená. Silno si ma spolu s ním pritiahla do prítomnosti TU a TERAZ. 

Minulosť je odrazu zabudnutá. Vymazala som ju. 

Budúcnosť? Nemá zmysel plánovať. 

Avšak prítomnosť je prekvapujúco... živá... vášnivá... nespútaná... moja jóni... on je vo mne taký ozajstný... 

Sme totálne bez očakávaní a to je nádherné. Sme bez pasce ilúzie, že som jediná a on, že je jediný môj. Z môjho života sa vytratilo: "Mala by som... ako dobrá žena a partnerka nesmiem... Iba on... Iba ja..." 

...akoby som dospela...

...konečne... 

Ja vidím, ako je ON zvedavý, či si my dve môžeme aspoň v niečom porozumieť. Môže nás niečo spojiť, keď nás rozdeľuje to najväčšie z dôležitých dôležitostí... vlastníctvo penisu?
Viem sa k tebe priblížiť? Chcem sa k tebe priblížiť? 

Sú chvíle, kedy mám chuť.

Avšak niekedy chuť priblížiť sa ti vychádza zo zvláštneho miesta vo mne.
Priblížením sa k tebe chcem vyhovieť jemu. Chcem, aby ma za priblíženie k tebe odmenil svojím pohľadom, slovom, dotykom, blízkosťou... Och, až tak veľmi niekedy visím na jeho uznaní, že som ochotná klamať. Klamať seba, teba a nás. Zahodím čistotu približovania - priateľstva? spojenectva? lásky? ktoré môžu medzi nami vzniknúť a vyrásť? 

A je to aj súčasťou mojej pomsty, lebo ON vidí moju pohnútku a potom je tak krásne zmätený. Milujem ho miasť. Čo si si navaril... túžim, aby si to oľutoval tisic krát... Ale stále menej. A to ma prekvapuje...

Cítim tie chvíle keď sa ty Holubica a ja tak krásne priblížime. Napríklad keď sa spojíme proti nemu, aby sme mu ukázali jeho slabosť. Hráme sa s ním. Oooo, aké sladké je v týchto chvíľach spojenie s tebou. 

Viem sa s tebou veľmi hlboko spojiť v hneve proti nemu. Sme sestry v pomste a nikto sa nám neodváži postaviť do cesty... Vidím a cítim, že takéto spojenie je hlbšie ako blízkosť, ktorú si viem dopriať s inými ženami. To, že som nahnevaná, jedovatá a pomstychtivá odrazu nie je zlé. Dokonca to ON i Ty vítate! A mne sa to páči. Áno, páči sa mi byť úplnou. Vďaka tebe. Vďaka nemu. Vďaka sebe.

Avšak to nie je jediná blízkosť, ktorú chcem s tebou prežívať... Chcem Ťa stretnúť, uzrieť, pocítiť... Chcem sa s tebou hrať... variť, spievať, vešať mokré prádlo, lúskať po večeroch orechy... učiť ťa mojim umeniam...

Ale je to tak ťažké priblížiť sa ti, keď s tebou "súťažím" o JEHO lásku.
Akonáhle vchádza ON do nášho poľa, odmietam, až vzdorujem ísť k tebe bližšie. 

A keď sa ON vzdiali, je to ľahké sprevádzať ťa tvojím poslaním, počúvať tvoje príbehy, smiať sa s tebou.

Čím vo mne si tak veľmi braním ísť oproti tebe Holubica? Áno, neustále cítim to spoločenské presvedčenie, do ktorého ma natlačili ženy, náš sladký červený stan plný zášti a pravidiel: 

"Milenku musím zatratiť, lebo ty mi ho chceš ukradnúť, trháš môj vzťah s NÍM... ničíš detstvo našim deťom..." 

Ale veď toto sa medzi nami nestalo. Ja som ožila. On ožil. Ty si ožila. Aj deti ožili. Áno, kráčame a padáme spaľujúcim plameňom... Tak ako to je? Ako to mám Ja? Dokážem to ostré a jedovaté z mojej Žiarlivosti premeniť na Život a Vášeň?

Keď ja dokážem milovať všetkých šesť mojich detí, môže muž milovať len jednu ženu? Musí muž milovať len jednu ženu? 

Kto to povedal? Kto tak mužov vedie? Kto nás donútil si to myslieť? Jeho, mňa, teba, vás?

Vidím, že ma zvádza byť obeťou, v roli podvedenej manželky. 

Zvádza ma to byť hviezdou červeného stanu monogamných manželiek a matiek - dať sa ľutovať ženami, dať za zachraňovať súcitnými dobrými chlapcami záchranármi. S mojím hnevom na teba a na neho moja hviezda stúpa. 

A naopak vnímam, že som odmietaná, keď zvedavo hľadám a užívam si to, čo tento príbeh dáva Mne a mojej Jóni. Stratím pár priateľov a priateliek, keď to rázne a nahnevane neukončím, ale pokračujem v tom s vami. Hrozí mi upálenie. Bojím sa ostať s ním aj s tebou v našom príbehu.

Avšak cítim, že ja chcem viac, ako len byť obeťou. Chcem sa oživiť. Chcem byť aj milenkou. A túto možnosť si mi drahá Kristína priniesla a zároveň sa so mnou delíš o ťažkosti partnerstva-manželstva, ktoré nám život s ním prináša. Áno, uľavilo sa mi na srdci a aj vtedy, keď umyješ riad... A ja sa cítim ľahučká. Zato ty si niekedy ťažšia, ako si očakávala... až mi je ťa niekedy ľúto, drahá Holubienka...

Takže sa na teba pozerám a som zvedavá: 

Po čo si Ty cez Neho ku Mne prichádzaš?

Múdry muž povedal: "Milenka si prichádza privoňať a zažiť kvalitu vzťahu daného páru a priblížiť sa k žene milenca."

Je to tak? Je on len mostom ku mne? Áno, ja vidím, že ti nie som ľahostajná...

Viem sa nadýchnuť a povedať ti: "Vitaj"?

Sakra, bolíš ma. Bolí tvoj príchod do JEHO srdca, bolí predstava už nie som "Jediná"pre NEHO. 

Ale táto bolesť ma otvára a približuje ku môjmu JA. 

Ku skutočnému obrazu vzťahu, ktorý sme JA a ON doteraz žili. Takže ty ma približuješ pravdivosti môjho Života a tým sa približujem aj k Tebe.

Pomaly. Opatrne. S rešpektom. Ale zvedavo...

Vidím sa. Vidím Ťa. A niekde v diaľke vidím aj NÁS.

A rodí sa vo mne krásna otázka: 

Dokážem Ja milovať viac mužov?

A za to, že si vôbec dovolím položiť si túto otázku Vám - drahí obaja - zo srdca ĎAKUJEM.

S láskou Zriem -  JA, 🔥 Šťava môjho života, odvážna opaľovať sa aj veľmi silnými plameňmi Života

dotýkam sa ťa mojím príbehom? dotkni sa aj ty mňa - sem klikni