na stretnutí s mužom ma viedla posvätná milenka

Holubica píšem, ako ma volá poslanie posvätnej milenky. Aká bola v časoch, keď bola rešpektovanou a vyhľadávanou sprievodkyňou sexuálnym životom mužov, žien, dospievajúcich mladých ľudí začínajúcich so sexualitou, keď pripravovala nevestu na svadbu, keď udržiavala starých ľudí mladými, dokonca erotikou liečila chorých ľudí... Keď bola zdrojom inšpirácie a vízií pre kráľov, pre šamanov, pre kňazov... Keď bola nositeľkou múdrosti, lásky a dobra...

Dnes som mala stretnutie. Prišiel muž, ktorý už u mňa niekoľko krát bol. Obľúbil si ma a ja jeho. Vyznám sa v jeho tele, viem čo chce a rada mu to dávam. Je to mladý veľmi úspešný chlap. Je doma v tom, čo robí, má to odmakané. Je sebavedomý, má obrovský pevný plný penis. Tento muž je pevný v tom, čo robí. A chodí si ku mne do chrámu posvätných mileniek po Život, po inšpiráciu. A tak on funguje všade a so všetkými. Celá jeho bytosť i jeho telo volá po tom, aby o neho bolo krááásne postarané.

Otvorila som mu. Pozreli sme sa do očí... usmiali sa na seba šibalsky a vykročili sme... A on si ma ešte na schodoch zastavil. Moje telo ma hneď volalo ho objať a on si hneď položil hlavu na moje rameno. Boli sme pri sebe doma. A hovorím si: "Mmmmm, postarám sa o teba muž-synáčik, takto to poznám, môžem tohto muža kontrolovať a takto je to pohodlné. Byť erotickou maminkou, v tom sa cítim bezpečne." Ale dnes ma na tomto mojom obľúbenom postoji niečo podráždilo. Niečo ma volalo ísť ďalej... vykročiť z pohodlia kontroly.

A rozhodovala som sa, ktorým smerom pustím toto stretnutie. "Budem mu skvelou materinskou milenkou? Tak ako tom máme ja i ty radi?" Krásne sa o teba postarám, vycukríkujem ťa, ty sa krásne obalený v mojom mede urobíš a potom vydáš naspäť do toho istého života, ktorý zažívaš už celé roky a je ti tam dobre. Budeš túžiť stretnúť ma opäť, čím vyživíš moje ego... 

Alebo to dnes s tebou urobím trošku inak a niečo v tebe prebudím... Niečo, no ja neviem čo a hlavne netuším ako...?"

A tak som tam stála a objímala ho, vzrušená tým odhodlaním, ktoré vo mne rástlo... 

Nadýchla som sa a zatúžila privolať tú esenciu pradávnej posvätnej milenky. 

Tej posvätnej erotickej kňažky, ktorá žije ešte stále v našich telách, ako spomienka. A ja som sa ku nej prihovorila modlitbou.

"Ctihodná milenka z posvätných, príď mi aspoň na chvíľu teraz ukázať, čo mám robiť. Sprevádzaj ma prosím týmto stretnutím. Ukáž mi brány, ktorými môžem vojsť do života tohoto muža, do jeho posvätného priestoru zmeny. Ako môžem rozkoš v jeho tele nechať otvárať jeho dušu a nie len urobiť ho na chvíľku šťastným?"

A inšpirácia mi prišla hneď. Presne som vedela, čo mám urobiť. Okamžite som ho prestala objímať.

Postavila som sa za neho, aby ma nevidel, ale len cítil. Začala som mu veľmi pomaly vyzliekať tričko. Stále som sa ho dotýkala. A dráždila ho. Prešla som mu nechtom po bruchu. Uštipla som ho. Uhryzla do ucha. Vošla som mu rukou do nohavíc a jemne mu prešla prstami celým tým veľkým údom, potom chtivo chytila, akoby už... a pustila ho... A zasmiala som sa. O on sa začal variť a piecť v mojej peci.

Jasne mi prichádzali impulzy, ktoré som bez zaváhania nasledovala: Príď sem a urob teraz toto. "Nerozpúšťaj sa obalený cukrom mojej krásy a príťažlivosti, nezaspávaj v mojich láskyplných starostlivých dotykoch... Naopak! Preber sa a nájdi v sebe hrdinu, vstávaj!" Nepovedala som mu ani slovo, ale moje telo a hravé provokácie to kričali na neho.

Vzdychla som mu do ucha. Bradavkami sa ho dotkla. Poláskala som si ho a nechala na chvíľku tak. Poláskaný chlap nechaný napospas hoci na krátku chvíľku... Nááádherne ho to dráždilo, preberalo. Ožíval mi pod rukami. Mala som silnú inšpiráciu. Išlo to jedno za druhým a vkuse sa to menilo. Niektorými kúskami som prekvapila aj sama seba. 

Ani som ho nedovyzliekala... "Čakám ťa v sprche..." Prišiel za mnou do sprchy zavrel očká a čakal, že ho umyjem a postarám sa o neho, ako vždy... "Nie, teraz ty umyješ mňa...a začni nohami." On si kľakol a ja som si vyložila moju krásnu dlhú nohu na neho rameno, čím sa pred ním odhalila... Zdihla som mu bradu, nech sa na mňa pozerá odtiaľ zdola... A on sa pozrel... cez moje lono. A ja som mu v očiach videla posvätnú úctu. Uzrel vo mne posvätnú milenku - bohyňu.

A takto prebiehalo celé stretnutie. Sama som bola v šoku z toho, kam ma moje telo volalo. Akoby som to nebola ja, ale naozaj sa pradávna milenka z posvätných chopila môjho tela a viedla ma. Dokonca som cítila rozkoš, ako ona. Čím viac som ho dráždila, tým viac stúpala energia a život. A stále som cítila jeho penis, osobnosť jeho penisu, ako krásne so mnou spolutvoril tieto nádherné chvíle. Nádherné spojenie duší. 

Ale pokúšalo ma to zneužívať celé to krásne posvätné dráždenie... Prichytila som sa v jeden moment, ako si pomstychtivo vychutnávam jeho utrpenie nenaplnenej túžby. Tu som jasne videla, že v tých okamihoch nejdem z posvätnej milenky, ale zo svojich zraňujúcich spomienok na neobratných milencov, podvádzajúcich partnerov, na otca, ktorý tam pre mňa nebol v sile... "Muži sú hajzly a len to najhoršie je pre nich dobré..." Akonáhle som to v sebe uzrela, to malé zranené pomstychtivé dievčatko odznelo a bola som to opäť Ja. Vrátil sa mi erotický flow milenky.

Cukrom? Proste nie. V momente, kedy som ho najviac chcela urobiť, som ho pustila. Prstami som mu zaryla do brucha... nonstop akcia. Úplne ma to pohltilo. Akoby som sa časťou seba pozerala na celú situáciu a bola som unesená. 

Ahaaaa, tak takto posvätné milenky iniciovali mužov z dobrých chlapcov. 

Nakoniec som ho znehybnila a sama som sa ani nepohla... len malý nepatrný pohyb rukou na jeho výstavne vzrušenom úde... a on mi pod rukami totálne vybuchol... Ten orgazmus bol taký vyhranený, vydráždený a teda totálne obrovský... bola som ním unesená. Cítila som ho, akoby vybuchol vo mne... Fascinovaný na mňa pozeral... Pritúlila som si ho. A on unavený z môjho posvätného lynčovania spomaľoval dych, až zaspal.

Ľahla som si na neho a doznievala som si. Po chvíli mu nežne šepkám do ucha: "Choď do sprchy." a on "Ne, chci tu zůstat navždy." 

Chvíľu som ho prekvapená nechala. Ale potom som sa začala smiať, triasiem ním, hryziem ho a kričím na neho: 

"Vstávaj a vypadni do Života do plnosti dňa, ktorú si tu načerpal! Bež a šír ten Život v tebe ďalej!"

Rozžiarili sa mu oči, telo plné ohňa. Vystrelil z postele, dal si ľadovú sprchu. Pozrel sa tými živými očami na mňa a hovorí: "Kristíno, tys mně strašně zlobila!" 

A ja som sa kochala tým životom v jeho tele, plameňom v jeho očiach, v každom jeho pohybe... bol tak sexy. A zároveň tá jeho neistota... Najradšej by tu ostal so mnou navždy... 

ale tá jeho obrovská energia ho volá ísť a robiť a stretávať ľudí a ŽIŤ, Žiť naplno...

...a hovorí mi: "Kdy budeš zase v Praze?" a ja "Neviem, keď budem chcieť, sa ti zase ozvem..." a smiala som sa. Celé moje telo sa smialo. Milujem sa smiať po stretnutí s mužmi. Je to smiech plnosti a šťavnatosti. Mňam.

Ten obrovský kľud poznania: Je pre mňa ľahké byť pre tých mužov materinskou milenkou - vyhovieť im, urobiť im, čo chcú. Udržiavať ich v tom, v čom sú. Oni sú spokojní. Ja som spokojná, že sú spokojní... vtedy sme ako zalepení v ružovej cukrovej vate všednosti a nemennosti.

Ale ja mám chuť šokovať ich túžbou. 

Som krásna žena a naozaj viem zapôsobiť, ale vždy som s tým mala skôr problémy. Až tu, keď si siaham na posvätnú milenku začínam v tej mojej príťažlivosti, rozkoši a túžbe vidieť zmysel. Vzrušuje ma, ako v tom objavujem sama seba. Baví ma, keď preberiem apatického muža do života. Napĺňa ma, keď s ním vchádzam do rituálu zmeny. Akoby sa otvorila pred nami na chvíľku brána a on môže so mnou vyjsť z toho bežného kolobehu práce, partnerstva, domáceho života, stresu, dobrého chlapca, perfektného otca... vystúpiť z tej krabičky a oživiť sa na mieste, ktoré nepozná. Sám sa taký nepozná. Vtedy sa mužovi i mne vypne autopilot, ktorý riadi naše životy a prežíva pocity za nás ako v lacnej telenovele, kde sa za teba smejú i plačú herci... A tento druhý svet zmizne a odrazu ostávame nahý v prvom, v ozajstnom svete... Vo svete v ktorom sú deti a zvieratá a všetko je také skutočné a fascinujúce... Milujem moju prácu a to poslanie, ktoré v nej odkrývam.

Posvätná milenka nie je tvoja matka. Nestará sa o teba. Posvätná milenka sa stará o ŽIVOT v tebe.

Ja túžim a želám si a privolávam posvätnú milenku stále viac. Ona sa ma dotýka, prehovára mnou a mne sa to veľmi páči. Odmieňa ma aj tým, ako ožíva moje telo a moja jóni. Ako som odrazu schopná cítiť a zažiť oveľa viac rozkoše aj z milovaní, ale aj zo západu slnka, z vôňe lesa po daždi, z chuti čistej vody, z úsmevu muža na ulici...Život.

Holubica, 🕊 milenka stretávajúca cudzincov vo svojom chráme

dotkol sa ťa tento text? dotkni sa nás - sem klikni