ktorá z nás je Milenka a ktorá Žena, ktorá je prvá a ktorá tá druhá?

Zriem píšem o našom životnom príbehu: Áno, žijeme spolu s jedným mužom. A každý cudzinec na stretnutí sa tiež stáva naším spoločným mužom. Kedy som jeho milenkou ja a kedy jeho ženou? A ktorou chcem byť?

Ja Zriem píšem o tom, ako postupne počas prázdnych a smutných, ale aj sladkých a naplnených dní dozrieva čas na otázku, ktorej som sa nejaký čas vyhýbala:

Ktorá z nás je jeho a vašou milenkou... a ktorá ženou...

...práve v tejto chvíli  

pre muža našich dní?

pre cudzinca v stretnutí?

Keď si ja žena pomyslím "On má milenku",  vtedy sa moja celá bytosť zachveje, stratím sebaistotu a pocit vlastnej hodnoty sa blíži k mínusovým číslam, miznem, strácam sa a nie som. Akoby moja existencia visela na tom, že on je môj exkluzívny majetok. Zdieľanie je nemožné. Tu štedrosť neexistuje.

Viem, že týmto pocitom si pri slove MILENKA prechádzame väčšina z nás ŽIEN a MANŽELIEK, či manželov pri milencovi. 

Predstav si, že práve v tejto chvíli Ti niekto povie, alebo sám/sama zistíš, že tvoj partner má Milenca/Milenku. Stačí, aby si len poňal podozrenie.

Cítiš to? 

Čo sa deje v tvojom tele? Čo chceš urobiť? Cítiš, ako mizneš? Tie večné otázky: "Čo som ja neurobil dosť? Kde som urobil chybu? Čo som prehral? Už pre neho nie som dosť? Je to koniec?"

Cela záplava. Poznám to. Prešla som si tým, ako milujúca a milovaná milenka ženatého muža, aj ako žena muža, ktorý je práve teraz s milenkou, ktorú fakt miluje...

Čím si vytváram takýto dejový zvrat vo svojom životnom príbehu? Po čo si k sebe my partnery a milenci spolu prichádzame? Čo v nás volá po takýchto dramatických stretnutiach? Čo mňa milenku priťahuje ku žene iného muža? Čím si ja žena muža priťahujem do života jeho milenku? A koho je to vlastne milenka, keď v nás oboch vyvoláva takú obrovskú vášeň?

Zo všetkých argumentov a apelov mi vychádza najmä jeden: 

Život... živý... plný... pestrý... v emóciách namiesto šedej rutiny... život vášnivý... ozajstný...

To Život nás volá Žiť seba naplno a vo všetkých farbách a nie len v ružových odtieňoch slušnej manželskej šedej. A keď to nejde, pošle pomocníkov v rolách milencov a mileniek.

Aj v mojom príbehu to tak bolo. Keď sa môj muž stal mojím mužom, boli sme dlho utajovaná, nekonečne vášnivá a roky odkladaná láska, ktorá sa konečne naplnila. Začali sme spolu žiť. A urobili sme to podľa spoločenskej príručky šťastných párov - čiže všetky farby sme zredukovali na ružové odtiene neškodnej, neubližujúcej, rešpektujúcej a ohľaduplnej partnerskej šedej.

Po pár mesiacoch spoločného života sa odkrývajú ilúzie a predstavy, ktoré v nás stále žijú ešte z mileneckých čias - aké by to bolo krásne, keby sme žili spolu... a odrazu sa sen splnil... my naozaj žijeme spolu... ale v partnerskom nastavení, ktoré je tak ďaleko od živého, dramatického, tajného mileneckého... Život, vzrušenie, vášeň, kam odchádzate, kde ste sa vytratili?  Dochádza šťava života. Máme sa radi, rozumieme si, sme si blízki aj máme spolu dobrý sex... Tak čo v nás nám bráni prežívať plnosť týchto chvíľ?

Áno. Zastali sme v našich partnerských predstavách a ilúziách. A opustil nás Život. 

Nie! To my sme opustili Život.

Opúšťame Život kvôli predstavám. Vymieňame Život za istoty a istoty sladíme cukríkmi partnerského života predstierajúc, že sme šťastní... dom, deti, dovolenka, trávnik...

Ble, stav na zvracanie. Ale sme partnersky zruční, takže sme to s gráciou zvládli krásnych partnerských 7 rokov. 

Ale Vesmír a Život sa pýtajú: "Chcete byť ďalej spolu a chcete ožiť?"  Áno. Chcú. No tak Vám pošleme dar, ktorým uzriete ako žiť život vašich dní naplno v každej chvíli a bez cukrovaných kompromisov....

Prichádza na scénu milenka / milenec. Neodolateľná, zvodná, k pomilovaniu tak vášnivému a živému, že partnerstvo ide stranou. A on to urobil. Skočil do toho.

Vidím túto životnú situáciu ako dar? Ako príležitosť oživiť seba? Vidím múdrosť a lásku vesmíru ku mne? Krásny dar?

Nie! Zabudni!!! Toto je zrada! Zradil ma, hajzel.

Moje zranenia a predstavy, ilúzie a túžba po exkluzivite mi nedovolí vidieť, ani cítiť nič iné, len bolesť. Bolesť, ktorá mi prezrádza, že ja môjho partnera celé roky vnímam, ako MÔJHO. Ako môj majetok. Ako moju obľúbenú hračku, ktorú mi teraz berie iné dievča... a to skurvene bolí.

Topím sa v mojej agónii, v roli obete. Všetci ma podporujú, objímajú a hladkajú v roli podvedenej ženy - to, čo urobil TEN hajzel ma spája so všetkými partnermi a partnerkami. Mám ich plnú pozornosť a obdiv, ako hrdinsky to zvládam. Som hrdinkou každej skupiny ľudí, kde sa objavím... mám ich plnú podporu. Všetci za mňa bojujú a podporujú ma...

Ale je toto nálada a rola, v ktorej cítim sama seba? Je mi v roli podvedenej obete dobre?

Čas plynie a "môj" muž je stále pri mne. Napriek všetkému. Napriek nej, krásnej mladej šťavnatej mrche, ktorú evidentne miluje... miluje sa naplno aj so mnou, túži, chce ma... nerozumiem...

Pomaly. Po mnohých premnohých búrkach sa mi však hlava i srdce vyjasnieva a ja najprv uzriem a potom aj pocítim múdrosť a veľkosť tohto daru.

Oooooo, cítim sa. Cítim ho a cítim nás. Život, vítaj!!!

Už sa vidím. Toľko zo seba, z teba a z nás som zabila v predstavách nášho spoločného ružového dokonalého monogamného partnerského života.

Prepáč mi drahý muž mojich dní, že som ťa uväznila v mojich dievčenských snoch o princovi na bielom koni v nádhernom zámku a žili spolu šťastne až do smrti... Zatiaľ čo mi život, skutočný život vyprchal z našich dní, z našich sŕdc a z našich pohlaví.

Prišla Ona. My sme ju dostali, ako možnosť uzrieť sa v celej krásnej i odpornej pravdivosti, ako žijeme. Ja som ju dostala. Ty si ju dostal. 

Ale ty si prekročil rámec všetkých príbehov o milenkách a milencoch, ktoré poznám a priviedol si Ju blízko ku mne. Dýcha na mňa Život zblízka. Nechávam sa saunovať a opekať v tejto peci života. Krásne zo mňa vyteká v ohni všetok zbytočný tuk a dostávam sa do svojej životnej fyzickej aj duševnej formy. 

Pozorujem v sebe tie zmeny. Uvoľňujú sa závislosti a prestáva mi záležať na tom, čo si ten druhý myslí a dávam seba na prvé miesto. Krásniem. Ožívam. Mojím žiarivým pohľadom vyrážam dych nejednému mužovi... Som vzrušená, ako nikdy predtým. 

Je pre mňa krásne dospievať. Konečne. 

Zriem a stávam sa Šťavou Života.

Stále viac sa preberám k tomu, ako chcem naozaj žiť. Čo chcem cítiť. Čo chcem robiť. S kým sa stretávať a komu sa vyhnúť. A to vďaka tomu, že ostávam. Nie, ako podvedená obeť, ale ako ľudská bytosť, ako žena. Rozhodla som sa.

A sme spolu. Všetci traja - stále viac. A stále viac nás život prepája. Žasnem nad tým, čím všetkým. 

A zrazu sa pri mužovi, s ktorým už žijem dlho, máme spolu kopu detí, máme spoločnú domácnosť... tak pri tomto mužovi sa JA opäť cítim ako milenka. MŇAM.

Teraz úplne preciťujem, ako som v sebe túto rolu vstupom do partnerstva zatvorila. Nie ON. JA. Pretože postarať sa o domácnosť, o deti, o jedlo, o nákupy, o.... je v očiach ľudí dôležitejšie, ako moja ženská plnosť.

Predtým som Ja vymenila "Milenku" v sebe za nejakú službu spoločnosti. Och.

Život, TY tvorca našich dní, ďakujem za dar v podobe mužovej milenky. Jej prítomnosť ma vytiahla z túžob spoločnosti, z túžob mojich rodičov ku tým mojim túžbam. K túžbam mňa ako šťavnatej Ženy milenky.

Stále jasnejšie vidím a cítim, ako v každej chvíli skutočne pristupujem ku svojmu mužovi. Aj ona.

Už to nie je také jasné a zrejmé, či je ona milenka a ja domáca pani, slúžka, manželka, opatrovateľka detí... 

To teda už vôbec nie. Mňam. Teraz je to tak, ako si to každá dovolíme. Vidím, že sú dni kedy ONA krásna, vysoká a mladá ubíja a zakope v sebe všetky kvality milenky. Zo žiarlivosti, z nenaplniteľných romatických ružových predstáv, z ilúzie o šťastnom monogamnom vzťahu... ONA vstupuje do role zneužitej obete vyživujúcej šťastný manželský pár. Neuveriteľné, ako ľahko môže krásna, mladá milenka na koni spadnúť až na dno svojich hrôz. Ako ľahko ja môžem stále padnúť až na dno svojich hrôz. 

Keď sa na tieto pocity spolu pozrieme a naplno si ich dovolíme vtedy nám prichádza do tela kvalita milenky. Sme v tom rovnaké a rovnocenné. Ako ľahko opúšťame v sebe to, čo nás vyživuje - sladká kvalita milenky. 

Problém je v tom, že hoci menej, ale vyživuje nás aj trpká kvalita obete.

Žena-obeť, alebo milenka?

A od ľudí vždy dostanem viac, ako obeť. Byť obeťou je tak kurva lákavé. 

V týchto dňoch sa s milenkou v sebe stále viac stretávam v dotyku s inými mužmi pri ceremoniálnych masážach, ktoré robíme často obe spolu. Prináša to neuveriteľné situácie pre mňa, pre teba drahá Holubica, pre neho, ale aj pre klienta, ktorý často netuší, kde sa berie ten vír Života v nás. Ak si muž načítal tento náš pribeh pred stretnutím, tak si nás nádherne vychutnáva, každé naše gesto hlce a echáva sa fascinovať... a ja to hneď vidím a teším sa z toho. Ak ale muž nič netuší o našom pozadí, tak len cíti búrkový náboj, ale netuší, čo mne-nám prináša tento spoločným poslaním a spoločným mužom vyplnený čas s ním.

A už to vidím. Vďaka tebe muž mojich dní aj vďaka Vám muži, ktorí sa položíte do dotykov našich rúk a tiel. Ja konečne cítim svoju plnosť Ženy - milenky. Dokonale sa dopĺňame. Sme hravé a niekedy aj konečne bez súťaže. O teba, o vás. O vašu pozornosť, o vašu túžbu, o našu hodnotu aby som bola dosť. 

Pri mužoch sme často milenky. Krásne obe.

Hoci pri tebe, milovaný muž našich dní ešte stále niekedy bojujem. Túžim, aby si ma videl tak, ako vidíš JU, aby si sa ma dotýkal tak ako jej, aby... Tieto pocity vychádzajú z miest mojich zranení a keď sa porovnávam. Keď si nedovolím samu seba, ale chcem byť ako ONA. Chcem ťa mať ako ONA.

A áno, v takýchto chvíľach zmiznem celá. O milenke v sebe ani nehovoriac. Vtedy mám pocit, akoby si ma prehliadal. A až teraz vidím, aká je v tom múdrosť. Iba si položím do vnútra otázku: "S kým sa túžite muži stretávať v intimite a sexualite? S obeťou, či s milenkou?" Veľmi som Ti chcela ísť oproti, milovaný muž. Stretnúť sa v sexualite a intimite rolí matky, či dcéry, nechať ťa starať sa o mňa tvojou krásnou otcovskou láskou, alebo sa o teba postarať, ako o milovaného syna. Rozumiem, takéto stretnutia Ti neprinášali a stále neprinášajú toľko výživy, ako stretnutia s milenkou. Si odvážny, že si nepodľahol a dovolil si otvoriť sa skutočným naplnajucim milostným stretnutiam s milenkami v každej z nás. Milujem Ťa.

Som. Ja som žena. Aj milenka. Už aj ja. Keď si to dovolím. Dovoľujem si stále viac a cítim svoje šťavnaté a pružné roztúžené telo, moju hravosť v stretnutiach s ľuďmi a najmä s mužmi, ktorú som už veľmi, veľmi dávno nezažila.

Muž, ktorý k nám prídeš na ceremoniálnu masáž, TY ideš v ústrety milenkám v nás - si HRDINA. Odvážny hrdina, ktorý cez nás otváraš milenku vo svojej žene. Mňam. Vítam a klaniam sa tejto tvojej odvahe a hrdinstvu. Áno toto ja považujem za hrdinstvo, pretože stretávam na uliciach a obzvlášť na detských ihriskách stovky mužov, ktorí sa vo svojej zbabelosti utopili v šedej nude povinného povrchného manželského sexu, utopili sa vo vzťahu so "svojou" ženou, zahodili svoje túžby, svoju iskru, vykastrovali sa kvôli deťom, kvôli rodine, kvôli práci... zbabelci. To ja považujem za zbabelé pohŕdanie Životom. 

Muž mojich dní, ty si pre mňa HRDINA. Cez tvoje hrdinstvo - cez to, ako podporuješ naše stretnutia v dotyku s inými mužmi, tým otváraš cestu mužom k odklínaniu mileniek v ich vyhasínajúcich ženách. Hoci to nie je pre teba ľahké - vidím tvoj pohľad, keď sa s nami lúčiš pred našimi stretnutiami s inými mužmi... si môj hrdina. Ja ale túžim ísť za svojím poslaním, hoci ťa to bolí a teda je požehnané aj tvojou bolesťou:

Ja túžim prebúdzať dotykom mužov i ženy v šťavnatej kvalite milenky a milenca. Túžim napĺňať sa každým jedným stretnutím svojou ženskosťou a vášňou, ktorá v nás drieme.

Terézia, Zriem z duší, ktoré stretnem, Šťava života. ☘️

dotkla som sa ťa mojím príbehom, či mojou túžbou? dotkni sa ma aj ty a sem klikni