stretla som osudovú ženu, hoci nás prepojil On
Zriem, ty si moja osudová žena. Až po tvojom dotyku sa ma dotkol ON - muž našich spoločných dní.
Holubica: Keď som bola dievča, dievčatá a ženy ma nemali rady.
Cítila som sa medzi nimi ako z inej planéty. Často som urobila, alebo len vyžarovala niečo, za čo sa na mňa veľmi hnevali. Často som vôbec netušila, prečo. Keď som videla, že rozhnevávam ďalšie dievča, či ženu, ušla som. Rýchlo, potichu, hneď. Z domu, zo školy, z miest, ktoré som mala rada. Zo vzťahov, ktoré ma napĺňali. Od ľudí, ktorých som milovala... Hnev Ženy je pre mňa smrteľný. Tá vina, ktorá ma zožiera...
Avšak Ja Som túžila patriť do "červeného stanu", do spoločenstva dievčat a Žien. Túžila som opájať sa ženstvom a ožívať moju Jóni mesačným svitom... príbehmi a láskou zrelých žien. Túžim byť Ženami prijatá, hýčkaná a hýčkať Ženy.Moja duša je za živým ženským Ženstvom tak hladná.A čo mi privial Život? Teraz oproti mne stojíš TY - Žena, osudová, krásna, plná. Si pre mňa jedna z najväčších a najkrajších z Žien. Ale naše cesty spojil tvoj Dotyk a Lingam Tvojho-Môjho muža...To nemôže byť pravda. Za týchto okolností predsa nemôžem... nemôžeme... to je len zlý sen...Obe chceme to isté. Obe naivne túžime po exkluzivite. Obe túžime vlastniť ho. Avšak obe sme sklamané rovnako, lebo to nevieme dosiahnuť. A nedokážeme sa priblížiť.Túžim ostať v túžbe k tebe i k nemu. Túžim nechať sa oživovať mesačným svitom červeného stanu Žien. Túžim ďalej odvážne hľadať a nachádzať jeho dotyk v tebe aj vo mne. Áno, ja túžim prekročiť túto priepasť.
Stretla som túžbu sa blížiť k tebe Žena môjho muža, osudová
Vidím v sebe Teba. To ma zneisťuje. Vidím Teba v Sebe. A to ma zneisťuje ešte viac.
Ale najviac ma fascinuje, že Naše spoločné "príkorie" ma s tebou skôr spája, ako odďaľuje od teba.
Práve Ty mi hráš na tie najslabšie miesta ešte viac ako ON. Vidím, že dotknúť sa Teba je kľúč ku mne samej. A útekom od teba by som zas bola tým istým dievčaťom, ktoré nenabralo odvahu postaviť sa pred dievčatá v škole a povedať "Hej, ale Ja CHCEM patriť ku Vám a zároveň OSTAŤ SAMA SEBOU".Ty drahá Žena môjho Muža, Ty si moja zlatá brána, no len napoly otvorená.
Pri každej mojej neistote sa zatváraš. A v našom príbehu som neistá často. Bojím sa cez teba prejsť.Čo sa so mnou stane, keď tebou prejdem? Čo ak zmiznem?Ako sa na mňa budú pozerať ostatné ženy?Budem len tá zlá kurva, ktorá rozbíja šťastnú rodinu?Uvidí niekto Viac, ako len svoj vlastný strach v našom spoločnom príbehu?Ty si Žena Žien a Ja sa v tvojom tieni strácam. No cítim, že som tak blízko.
Môžem sa ťa dotknúť a dať sa dotknúť tebou. Môžem sa oslobodiť od vlastných predsudkov a strachu voči milenkám? Môžem Ja byť milenkou, ktorou byť nesmiem? Môžem prelomiť kliatbu môjho rodu a obohatiť sa tebou a teba sebou?Veľmi si želám dotknutá Tebou dotknúť sa ŤaKristína Dúfam v Zem
Blížim sa túžiť po tebe, drahá Žena môjho Muža.
Keď je chvíľa, v ktorej si dokážeme byť blízke a ty cítiš aj blízkosť svojho-môjho Muža, tak vtedy lížeme med života spolu, je nám krásne. Šteboceme si živé, bolestivé i šteklivé príhody, varíme, chodíme spolu prírodou... mňam.No keď ma zaleje hlad a nedostatok, vtedy ti chcem ublížiť.
Len čakám, ako sup, kým sa od neho vzdiališ, aby som sa priblížila ja a takého zlomeného ho zachránila a zjedla. A keď som s ním Ja priblížená a ty od neho vzdialená už nejaký čas, tak potom mu so zvrátenou rozkošou urobím zo života so mnou peklo a vytvorím ti priestor - ber si ho.
A prečo to dokelu robím? Aha! Lebo už mám pocit viny, že mi je s ním krásne už pridlho. Chcem aby si si aj ty...Obe máme s naším mužom vášnivý a hlboký život, taký plný Života, On je taký... Ja ti chcem a aj nechcem dopriať... Chcem aj nechcem hovoriť o mojich vášnivých chvíľach s ním, aby som ťa nezranila ešte viac ako som ťa zraňovala doteraz.
Stále ťa zachraňujem, zachraňujem zachraňujem... Aha! A tým sa ti vzďaľujem, vzďaľujem, vzďaľujem... a cítim pocit viny. Cítim sa zlá, malá a zneužitá... milenka.A čo mi na tom vlastne vadí?
Stretla som lesk i biedu mileniek
Ja nechcem počúvať tvoje príbehy o vášnivých chvíľach s ním, aby mi nepraskla moja ilúzia toho, že sa úspešne vzďaľujete. Toto je nádherná a najsladšia ilúzia mileniek:
"On si aj tak nerozumie so svojou ženou a ja ho zachránim, ja ho vyživím, ja ho urobím lepšie, ako ona..."
Ja sa teraz kúpem v tomto ružovom presladkom želé a dojímam seba samú. Zároveň cítim, že to nie je pravda a len sa o tom presviedčam. A zároveň cítim, že sa mi takto vzďaľuješ.Keď mám svetlú chvíľku, vtedy mám odvahu priznať si, že to ja som tá "porazená, tá ďaleko, tá sama" a vtedy práve u teba nachádzam úplne a totálne pochopenie. Práve ty mi rozumieš, lebo pred chvíľou si tam bola... a o chvíľu možno opäť budeš...
Ale nášmu porozumeniu a blízkosti bráni ešte jedna vec.
Keď s tebou prestanem bojovať o jedného muža, vtedy zradím ženstvo červeného stanu.
Ženy, NIKDY nechodia ani len s bývalými priateľmi svojich priateliek. Aj preto sa mi nechce prestať s tebou bojovať, nechce sa mi opúšťať tú istotu exkluzívnej záchrany jedného muža, jeho jedinečného penisu a mňam vášne s ním.
Mám pocit, že on to cíti. On vie, že ja som zvedavá aj na teba. Dokonca sú chvíľky, keď on žiarli, lebo vidí, ako ma to k tebe ťahá viac. Áno, niekedy je to viac k tebe, ako nemu...Želám si vo chvíľach keď som "porazená" položiť sa do spoločnej prítomnosti. Želám si zdieľať seba, jeho, jeho...s tebou. Želám si korenisto Ti opisovať príbehy JEJ a JEHO a nechať sa dotýkať a vyživovať tými vašimi. Som Holubica túžiaca lietať spolu a zrieť s tebou Zriem.
On ma volá k tebe, ktorá ma voláš žena muža mojich dní, aby som precitla.
Stretla som svoje "bojím sa muža mojich dní", jedno z najhlbších
Bojím sa.
Ako môžem veriť lúčom a vízii muža? Muža zradného, ktorý miluje dve, viac žien!
No tvoj mäkký pohľad a moja mäkká jóni mi našepkáva:
"Ale toto je presne to, čo hľadáš, pozri aká si živá a v sebe".
Dovoľ si drahá Kristína. Podvoľ sa a zažiješ niečo, čo ti všetky ženy posledných 27 generácií tvojho rodu celý život zakazujú. A ja sa pokladám. Pokladám sa do Jeho rúk a do Tvojho prijímajúceho vedomia. Nadýchnem sa do mojej bolesti, do tých NIE! v mojom tele. Idem tomu oproti. Vydychujem. Púšťam.
A vtedy z mojej hmly pomaly prestupujú lúče Slnka nášho muža a ožiarujú ti tvár. Mäknem. Mäkne mi Ona a Ja začínam vidieť obrysy tvojej duše. Začínam cítiť nehu tvojich dlaní na mojom tele. Pocítim teplý dych láskajúci moje rany.
Vidím teba a cítim seba.
Začínam cítiť aj teba v sebe a stále viac padám do mäkkej lúky vystlanej kvetmi dôvery v jeho dôveru. Ja som tou lúkou. Lúkou mäkkou, pestrou, voňavou. Posiatou vysokou trávou a kvetmi a mraveniskami. Zohrievanou jeho lúčmi rastiem a rozprestieram sa v šíri kraj. Prekvitám dôverou. A počujem jemný hlas dávnych predkýň šepkať: "Ty si Viera Zeme v Slnko drahá, zabudnutá Viera Jóni v Lingam. Ty si lúka-Viera svojho života, na ktorej tak rada ležíš."
A takáto Túžim splynúť s Tebou drahá žena môjho muža.
Želám si slniť sa spolu s tebou na našich vrcholoch. Želám si viesť Ťa byť prvou tam, kde som Ja prvá, kde som Ja doma a Ty sa tam bojíš a bolíš, si zranená. A túžim Ťa sledovať, ako na tých miestach s ním žiariš viac, ako Ja.
A želám si dotknúť sa Ťa keď Ma vyhánaš. Želám si rozpovedať Ti svoj príbeh bolesti, ktorý vo mne spúšťaš a nechať Ťa vylízať mi rany, ktoré mi opäť a opäť otváraš. Želám si: Drahá, veď ma hviezdiť tam, kde si Ty prvá...
túžim po novej dohode partnerstva, po dohode mnoholásky
A tak sa pýtam: "Čo ako žena medzi ženami potrebujem na to, aby som k sebe pustila milovaného muža?Ako vyzerá vernosť červenému stanu? Znamená to dodržiavať dohodu žien neveriacich v mužov, podľa ktorej si ženy ulovili a rozdelili mužov a vykastrovaných a bezvôľnych ich držia vo svojich klietočkách?Podmieňovať a dávať svoju lásku a sex za jeho poslušnosť dobrého chlapca?" Priznám sa že neviem......a preto volám svoje zvedavé Hrdinstvo. Predstupujem pred teba Žena Osudová a volám Ťa urobiť novú dohodu. Túžim uzrieť, pocítiť, ochutnať, zažiť celým svojím telom pravdivosť novej dohody Lásky a Viery, v ktorej budeme my obe i muž. Muž, máš gule ísť s nami do novej dohody?Alebo sa budeš len skrývať, aby ťa ostatné ženy a muži neodsúdili? Ja som pre teba Žena. Si ty pre mňa Muž? Túžim ťa inšpirovať natoľko, aby si povstal z pohodlia monogamie dobrého chlapca. A zároveň stojím pred červeným stanom a chcem vojsť. A to aj napriek môjmu kacírstvu. Napriek tomu, že porušujem najsvätejšiu dogmu červeného stanu. A chcem vojsť s červenou lampou v ruke. Volám svoje Hrdinstvo... Túžim sa priznať a zakričať: "CHCEM Teba drahá Žena, chcem tvojho muža, vaše deti, chcem SA PRIDAŤ k vám v prúde života." Ach, je to úľava vysloviť to.To ma učíš ty, Žena Milovaná. Učíš ma postaviť sa za to, kým som a nečakať na dovolenie. Si strieborný prameň v mojich vlasoch.PS: Hrozne sa bojím. Ja sa bojím, že milenky budete pri čítaní tohoto blogu ostýchavo mlčať, aby ste sa neprezradili. Bojím sa, že manžeky sa budete "spravodlivo" hnevať. Bojím sa, že inkvizítori dobrí chlapci ma budete o dušu súdiť a spaľovať ma svojím "spravodlivým" hnevom... aby ste sa zapáčili svojím kráľovnám, ale pritom si na mojich foto budete po večeroch tajne honiť...
...avšak napriek tomu ma moja túžba ženie ísť do toho...Ako je to v tvojej hlave práve teraz?
Musím si vybrať medzi vládnucim Červeným stanom žien a svojím Žijem s tebe - posvätným milencom?
Alebo... Pozývam ťa pozrieť sa do seba a zažiť seba, nech prežívaš v tejto chvíli čokoľvek...
...namiesto súdenia mňa...
dotkla som sa ťa mojím príbehom? podpor ma v dotýkaní sa a sem klikni