cestou starších mužov stretávam svoju Vieru v citlivosť mužov a púšťam tvrdé hranice - nechávam sa viac dotknúť, konečne

Holubica píšem, že Áno, Ja rada stretávam mužov. Skúmam, čo mi prinesú. A starší páni vo mne otvárajú vieru v citlivosť a trpezlivosť mužov...

Moja zvedavosť vytvára moje odvážne stretnutia s mužmi a tým ich aj seba odvážne fascinujem. Milujem sa fascinovať.

A občas sa fascinujem odvážnym stretnutím so starším pánom. Milujem ten pokoj a pomalosť mužov vo veku. Oni sa viac kochajú a užívajú si a menej si berú, menej dobíjajú. Ten ich nadhľad, ako si ma vychutnávajú často iba pohľadom a dokážu sa tak úplne vyživiť... na rozdiel od mladších pánov, ktorí mi často rôznymi trikmi okamžite mierite do nohavičiek. Veľmi ma baví prebúdzať túžbu starších pánov. Je to akoby som odkrývala históriu, dávnu spomienku na dávne milenky a dávne milovania. Starší páni si nádherne vychutnávate každý dotyk bez toho, aby ste sa triasli, či vás urobím. Citliví, jemní, labužníci... mňam.

A ja som práve na výprave. Na výnimočnom mieste s nie celkom bežným krásnym pra - mužom, ktorý je vo svojich kruhoch absolútnou legendou. Napríklad, dokázal improvizáciou na piane uviesť do tranzu davy ľudí, dokáže rozprávať spevným hlasom...mnohogénius na rôzne spôsoby, ktorý sa blíži deväťdesiatke. Aktuálne je osamelý v sociálnom vyhnanstve, lebo jeho neprajníci ho v jeho krajine mediálne zastrelili.

Sedíme pri krbe, v ktorom plápolá oheň. On, génius je dotknutý tým, ako sa celý život stretával s múdrymi géniami. A tak mi rozpráva mená, dátumy, významné udalosti v histórii, ktoré ovplyvnili tisíce ďalších situácií, tryskajúci gejzír pohlcujúcej múdrosti... až mu tak pomaly začína dochádzať, že ja sa nenadchýňam múdrym obsahom jeho slov, tými myšlienkami a ich VEĽKOSŤOU... Ja sa nechávam unášať ZVUKOM jeho slov, ktorými on vytvára obrazy v priestore, v mojej hlave, v tele, dokonca i v mojej jóni. Každá veta je taká plná a výživná... jeho veľkej osobnej histórie a vecí, ktoré on do sveta priniesol...

A tak si ešte pár krát overí akademickou otázkou, že mňa neberie akadémia, ale zvuk jeho slov a jeho zápal a život pre to, čo hovorí... a potom sa začne smiať a prvý krát z mnohých potom mi hovorí: " Kristína, ty si tak nádherne nevzdelaná..."

Táto moja cesta za ním veľmi súvisí s mojimi stretnutiami s mužmi. Uvedomila som si...

Ja totiž v každom erotickom dotykovom stretnutí s mužom cítim obrovský vesmírny presah. Ja hľadám v sebe: "Čo mi prinášaš? Sebou a v sebe. S anjelmi, ktorých v sebe nosíš. Ale aj s démonmi. Čo mi cez teba hovorí Boh, Život, Vesmír, Rod, moja minulosť...?" Toto vždy hľadám v sebe, v mojich pocitoch pri tebe.

Baví ma to nádherné balancovanie medzi výživnou erotikou našich pohlaví a až duchovnou jemnosťou našich bytostí. Hľadám to, ako sa v stretnutí s mužom oslobodzujem od mojich stvrdnutí a strachov, ako sa ty oslobodzuješ od svojho surového chlípneho nadržaného chtíču - ktorý v tebe vyvolávam a dovolíš si stať sa milencom, niekedy dokonca posvätným. Toto fakt milujem. Predstavujem si, ako takýto fascinovaný a vyjemnelý potom stretneš svoju ženu a otvoríš v nej posvätnú milenku. Mňaaaaam. Svet je krásne posvätné miesto.

Odkrývam v sebe jemné umenie, ako sa pružne hrať s mojimi hranicami namiesto stavania nedobytných pevností vo mne. Milujem otvoriť ti srdce mojím otvoreným srdcom niekedy zabaleným do bezhraničného ženského pičizmu - bitchizmu. S láskou ťa vediem, aby si sa dokázal pokloniť tomu, čo prinášam a ja sa klaniam tomu tvojmu, čo prinášaš ty v našej hravej interakcii.

Stále to v sebe hľadám a prehlbujem. Ako sa stretnúť s mužom v úplnej intimite za zatvorenými dverami, ale aj v letmom pohľade na ulici. Ako ti neslúžiť, ani sa nedať obsluhovať, ale skutočne sa v hĺbke duší sa spolu stretnúť... Túžim byť slobodná pri rozhodovaní, ako sa ťa dotknem... pohľadom, rukou, stehnom, spojenými životmi... Túžim byť slobodná, ale cítim, že ešte nie som.

A to je jeden z dôvodov, prečo som TU - v ďalekej krajine na konci sveta. Som v čarovnom hlinenom dome neuveriteľných tvarov pripomínajúcich pradávny kostol, v ktorom žije MUŽ, prastarý antropozof. Keď som sa ho pýtala, čo znamená, tak mi odpovedal, že na to nie je definícia. Ale to, ako som to ja pochopila je, že antropozofia v jeho živote je spôsob vychádzania do sveta z nejakého najhlbšieho a najvnútornejšieho miesta. To znamená byť tak spojený sám so sebou, že keď vychádzam do sveta, tak z mojej esencie - z duše, z bytia... namiesto masky, trendu, osobnosti "mala by som" a "nesmiem". Len z mojej esencie viem vykročiť k prírode a urobím tam dobré veci. Z mojej esencie vykročím k človeku a stretneme sa dušami. Viem chytiť jedlo a urobiť z toho krásny a chutný obed, ktorý obsahuje presne to, čo potrebujem a nič navyše... Zjem iba toľko, koľko potrebuje moje telo a nie toľko, koľko je na tanieri.

A preto som tu. Toto chcem preniesť do mojich masážnych ceremónií a do stretnutí s mužmi.

Od tohto krásneho muža, u ktorého som takmer celý mesiac v nádhernej prírode na konci sveta nedostávam konkrétne odpovede. Vlastne dostávam len také náznaky, ktoré ma otvárajú hlbším myšlienkam, pocitom a túžbam. A hlboko sa ma dotklo, keď povedal, že základ všetkého je číra a živá...

...ZVEDAVOSŤ...

... a nekonečná fascinácia situáciou, ktorá pred nami stojí... stretnutím, človekom, problémom, sebou. Teraz. Teraz. A aj teraz. V každom teraz a tu. A tak sa môže otvárať môj vnútorný, ale aj vonkajší svet. Zvedavosťou a fascináciou. A vidím to ako kolobeh mojej zvedavosti, keď vonkajší svet na mňa nejako zapôsobí a ja som zvedavá, čo to urobí v mojom vnútri. Čo sa stane v mojom vnútornom svete, keď sa muž chce dotknúť mojej jóni. Som zvedavá, čo sa stane, keď do mňa muž vojde penisom a teda prenikne ma aj svojím vedomím. A ako to robí muž, ktorý ma prenikne iba svojím vedomím a nie penisom. Milujem skúmať vedomia mužov.

Priznávam: MŇA MENEJ ZAUJÍMA MUŽ, ALE SOM ZVEDAVÁ, ČO VO MNE UROBÍ JEHO DOTYK, ČI JEHO VEDOMIE PREPLIETAJÚCE TO MOJE.

Ako je to práve teraz vo mne? A som fascinovaná svojou odozvou na neho. A mojou vnútornou odozvou môžem vystúpiť do vonkajšieho sveta, do jeho sveta. Čím ja spustím jeho odozvu. A potom on moju. 

A takto vnímam stretnutia s mužmi. A vidím, že muži sú veľmi zvedaví na moje reakcie, nech sú akékoľvek. Táto esencia je za túžbou muža urobiť ženu šťatnou, či za túžbou ženy urobiť muža šťastného.

V jednoduchosti a v ľahkosti nechám na seba vplývať to, čo vyžaruješ pri našom stretnutí. A tak vo mne pomaly rastie chuť niečo urobiť, niekam ťa pozvať, vyzliecť sa, vyzliecť teba, dotknúť sa ťa...

A posledné dni pred mojím odchodom sem som prišla na to, že to neviem robiť v rýchlosti. Neviem rozohrať hru mojich odoziev na tvoje odozvy z mojich odoziev v rýchlosti. Neviem seba precítiť v rýchlosti. Neviem teba precítiť v rýchlosti. Neviem si naše stretnutie vychutnať v rýchlosti. Som pomalá. Ale keď spomalím, stiahnem erotiku do jemnosti, ty muž si často netrpezlivý, niekedy sklamaný.

Keď nedokážem nechať na seba vplývať to, čo ako muž prinášaš, vtedy reagujem z mojich zranení. Vtedy jediné, čo ma zaujíma, je moje bezpečie. Stávam sa hyperprotektívnou chladnou pičou. "Ako by to malo byť? Ako sa ochrániť, aby sa niečo nestalo? Prekročil si už moje hranice?" Nekonečný sled strachov a otázok vypína moju hravosť. Nie je tam žiadna zvedavosť, žiadna fascinácia. 

Ale ako môžem ostať sama v sebe, hravou a zvedavou aj v rýchlosti. Ako môžem odznievať svižne, pružne, reagovať hneď, dovoliť si zrýchliť a rovnako aj spomaliť?

Vonku je krásne. Mám chuť pomôcť mu na záhrade, ale nechce sa mi. Mala by som navariť obed... moja dobrá výchova ma sťahuje urobiť mu s láskou jeho dobrú manželku, ktorá mu nedávno umrela... mala by som, mala by som, mala by som... ale vidím slnko, ktoré preniká cez okno nádherných elfských gotických tvarov do miestnosti a ukazuje mi starý pohodlný gauč. Volá ma. A ja jeho volanie nasledujem. Pohodlne ako mačka sa na neho celá rozvalím. Lúčim sa s výčitkami a s "mala by som". A v tom vojde on. Chvíľu na mňa pozerá, kochá sa a povie: "Ach Kristína, je krásne ťa tu vidieť na tom gauči krásnu a vychutnávajúcu si samú seba." Usmieval sa a dodal: "Idem na obed za kamarátom." Vo mne to prebudilo záujem a chuť pohrať sa s rolou manželky: "Ale na niečo si zabudol, drahý." A ukázala som šibalsky pozývajúc na moje ústa. On sa zošibalil ešte viac, prišiel a pobozkal ma na ústa hlbokým pomalým bozkom muža...

Túžim na seba nechať vplývať tú základnú esenciu stretnutí v erotických masážach - to, po čo si tam obaja ideme:

Esenciu "CUDZINCA" na "POSVÄTNÚ MILENKU".

Avšak ja túžim fascinovať sa aj mojimi zaseknutiami, keď sa mi to nedarí: "Aha, tu mám takýto problém... Aha z tohoto muža mám úplnú hrôzu..., Aha, tak tákýto obrovský problém mám s jeho chtíčom..." Zvedavosť a fascinácia, ktoré mi otvárajú možnosti namiesto paniky, ktorá mi všetky možnosti berie. Toto je môj prvý krok.

A môj ďalší krok je zaľúbiť sa do skúšania a hľadania riešenia toho, v čom som zasekaná. Keď som paralyzovaná a strácam flow stretnutia. Vtedy milujem provokovať seba samú: "Som nasratá a držím si odstup. Tak teda a just skúsim niečo, čo ma vydesí ešte viac..." A ľahnem si na neho celým telom...

A potom je môj ďalší krok uznať veľkosť toho, čo ma zasekáva - je to väčšie, ako ja a ja sa tomu potrebujem pokloniť. Napríklad ležím na ňom a veľmi sa ho bojím - Klaniam sa tomuto momentu. Táto situácia je veľká a ja som malinká.

A nakoniec sa tejto chvíli odovzdám s Vierou, že nech to so mnou urobí čokoľvek, keď ja tomu dovolím dotknúť sa ma, tak prežijem a dokonca získam... skúsenosť, poučenie, najmenej sa toho prestanem báť. Ten pocit: "Aha, veď ja som súčasťou tohto stretnutia, aj moje potreby, moje túžby a moje hranice sú dôležité, ale ešte dôležitejší je život a ja chcem dovoliť životu rásť vo mne aj za hranicami mojej kontroly. Okej, Život, prekvap ma..."

Vyrobili zo mňa od narodenia feministickú požieračku mužov vždy v opozícii proti každému mužovi. Zabíjam mužské egá lusknutím prstov. Je to pre mňa ľahšie, ako dýchať... ale ja už nechcem. Rozhodla som sa oslobodiť od tohoto ženského... ...spiknutia. Preto vzdať sa a odovzdať sa je pre mňa v stretnutiach s mužmi liečivým kľúčom k sebe samej.  

A to čo sa stane, keď si pri cudzincovi dovolím prejsť túto cestu cez moju ťažkosť, tak to ma vždy prekvapí a vyživí ďaleko viac, ako hladké krásne stretnutia. Práve v týchto momentoch som začala veriť v mužov a v mužstvo. Práve v týchto momentoch som objavila, že tento náš svet z kostí a svalov mužov vymlátil Vaše mužstvo tak dôkladne, že ho už ostala len štipka a to práve vo Vašich penisoch, drahí muži. Práve preto sa rada dotýkam Vášho mužstva tam kde je, nie tam, kde ho často len predhrávate mačistickými pózami.

Túžim, aby mi moje telo dovolilo užiť si každý dotyk muža a nie len ten, ktorý je podľa mojich feministických predstáv. 

Takže to, po čom túžim, je nechať ťa prekvapiť ma, dovoliť ti dotknúť sa ma svojou štipkou mužstva, ktoré v tebe ostalo. Dotknúť Seba Tebou. Dokonca aj múdrosťou tvojej nadržanosti a bolesti, ktorú mi spôsobíš...

To som pochopila po troch týždňoch života s 90 ročným nádherným Pärom v jeho hlinenom domčeku pod skalami pri mori.

dotkol sa ťa môj príbeh a moje túžby? dotkni sa aj ty mňa a sem klikni