Ako znie zvuk troch duší spojených dotykovou erotickou ceremóniou?

Holubica a Zriem píšeme spolu: O hojnosti 4rúk 2ženských tiel na tele muža, ktorý rozumie, vidí a cíti, pretože si nás tu v blogoch načítal, v podkastoch napočúval, nasníval, nacítil, naladil sa. Spojenie dvoch naladených duší je veľké, no tri spojené ladiace duše sú...malý kmeň. Keď naladený muž prehovorí k môjmu telu, ono krásne počúva, reaguje. Čítanie našich blogov o stretnutiach s mužmi je ako predohra, ako ladenie nástroja tvojho tela na stretnutie s nami. Naladený muž je mňam a je jedno ako vyzerá...

Holubica: Dnes tu bol muž. Muž prišiel už druhý krát. A keď prišiel prvý krát, tak prišiel po tom, ako strávil noc čítaním mojich-našich textov na tomto webe. Prišiel a plakal. Plakal, pretože cíti, že medzi mužmi a ženami je teraz obrovská, nekonečná hlboká temná priepasť. A on túži a modlí sa, aby sa to zmenilo. Tento muž túži, aby prišlo porozumenie a spojenie medzi našimi teraz tak odlišnými živočíšnymi druhmi - rodmi. A presne to je to, čo mňa volá do stretnutí s mužmi v našich ceremoniálnych dotykových improvizáciách.

Cítila som z neho nekonečnú úctu k tomu, čo tu robíme. Ale keď som prišla domov a zdieľala som s najbližšími, akú veľkú úctu od muža som zažila...

... zistila som, že si vôbec nedovolím precítiť vo svojom tele túto úctu a vďaku. Vôbec som si nedovolila sa na seba pozrieť jeho očami. Akoby si nedovolím vychutnať si v poslednom čase parádne úspechy v mojom poslaní. Predsa len sú to erotické masáže a to nie je ľahké povedať nahlas na medzi ľuďmi:

"Ja som erotická ceremoniálna sprievodkyňa a som v tom fakt dobrá."

A už vôbec nie dodať k tomu:

"A som na to hrdá. Cítim sa v tom skvelo. Som veľmi oceňovaná a krásnym spôsobom mením svet na lepšie miesto. Prinášam mier a zmier medzi ženami a mužmi, prispievam k ukončeniu rodovej vojny na každom mieste, kde sa objavím..." 

Toto nikdy nikomu nepoviem a určite to nikde nenapíšem a nikdy nezverejním. Nemám na to odvahu, silu, vôľu... prerážať dogmy a odpor žien a dobrých chlapcov v mužských telách.

Zdieľam s mužom a ženou mojich dní toto nádherné stretnutie a nedokážem precítiť hĺbku úcty toho muža ku mne a k tomu, čím som prešla až sem. A tak som si povedala, že na budúce, keď budem niečo takého počuť, tak si TO dovolím, zaželám, zatúžim prejsť tú rozkoš a radosť úspechu telom, užijem si to, oslávim sa v tom jeho, či jej obdive.

A tento muž prišiel opäť na moju ceremóniu, ale tentokrát sme tu dve: Ja Holubica a krásna Zriem. Zažili sme spolu dve, nádherne plné hodiny. Akoby celé roky...

píše Zriem: Ja som sa, drahá Kristína pozerala na vaše zvítanie. A bolo to neuveriteľne srdečné. Vôbec som si nevedela predstaviť toho muža... takého oddaného a chápajúceho. A prišiel starší vyšportovaný pán s nežnými, hladkými, teplými rukami. Fascinovalo ma, aké to bolo silné, hlboké a plné stretnutie duší osladené stretnutím tiel.

pokračuje Holubica: Vedela som, že to bude veľké stretnutie s človekom, ktorý mi rozumie. Ale život zariadil, že pred stretnutím som sa dostala do nálady, že nie som dosť, že som smutná, že sa o neho nebudem vedieť postarať, že odíde nespokojný... A ako som sa utápala v tejto mojej melanchólii, tak som zabudla zase a opäť, že tieto moje nálady sú súčasťou dotykových stretnutí.

Zabudla som na múdrosť môjho tela. Zabudla som, že v tej mojej nálade je istá múdrosť... Zabudla som, aké je to dôležité odovzdať sa stretnutiu s mužom so všetkými mojimi náladami, pocitmi a farbami mňa. Taká, aká som. Ešte že si mi múdra Terézia povedala: "Tak sa polož do toho, že v tomto stretnutí nebudeš dokonalá."

A tak som otvorila dvere smutná. Nesvoja. Nervózna. Nechcelo sa mi. Trošku som sa priusmiala, ale hneď ma zaliala späť melanchólia. Áno, toto som ja. Ber ma, alebo nechaj tak. "Som rada, že si tu, ale v tejto chvíli nemám chuť sa ťa ani dotknúť..."

Zriem: A bolo zaujímavé, ako si sa ho touto svojou náladou hneď dotkla a on sa na teba chvíľu chápavo pozeral a potom ti ponúkol objatie, jednoduché, také bratské chápavé objatie - a tým sa ťa krásne dotkol. Boli ste v nádhernom plnom objatí, úplne tichí a nehybní a pritom sa dialo tak veľa. Videla som na ňom, že si nie len prečítal naše texty, ale sa nimi aj naplnil. A taký plný vošiel do tých dverí. On už prišiel vydotýkaný tvojimi-našimi slovami dotknúť sa nás. Mal krásnu a čistú túžbu, krásnu liečivú živú náladu, ktorej sme nemohli odolať.

Totálne ma fascinovalo, že ovulujem a cítim moju pičku veľkú, plnú a šťavnatú ako mesiac v splne, ale ON z toho urobil nádherne menštruačné precítené prehlboké stretnutie ako mesiac v nove s oblohou plnou hviezd. Udialo sa niečo, čo bolo nad vzrušeným penisom a ovulačnými pičkami. Vlastne počas celého stretnutia naše pohlavia nevládli, ale naopak, slúžili v pokore a v jemnosti, hoci veľké, vlhké a vzrušené. A celý čas som cítila tvoje indiánske meno, ktoré sme ti dali drahý muž: "Z výšin vidiaci".

Bolo pre mňa vzácne, že prišiel muž, ktorý ma pri tebe hneď videl tak jasne, prenádherná Kristína, ktorá zatieňuješ slnká. Tento muž ma videl spolu s tebou, kto sme, aký príbeh žijeme, aké poslanie nás spája i chce rozdeliť. On rozumel tomu, že sa niekedy hneváme a kopeme, ale zároveň vidí aj našu spoločnú cestu a tú blízkosť ktorá vzniká medzi nami práve preto, lebo si dovolíme aj to ťažké, kruté a boľavé zažívať SPOLU. A ty drahý muž si tomu dovolil prejaviť sa naplno. Ty si si dovolil v plnosti prejsť telom i dušou ten dar, ktorý ty drahá Kristína nesieš a ktorý si ja i on z našej blízkosti môžeme užiť, vyživiť sa.

Pokračuje Holubica: Áno, tá jeho úcta a schopnosť vidieť za náš príbeh... ...že je v tom viac, ako len nevera muža, ktorý si našiel milenku a žena - obeť tým trpí...

Už jak sme len stáli pri sebe, hladkali sa a preplietali, tak mi prišiel obraz delfínov: Plávajú, hrajú sa a maznajú a škádlia, skáču na vlnách, bez nejakého zámeru, bez cieľa, bez "ona patrí jemu a on patrí tamtej" ... a chtíč, ktorý príde, tak ten je na hranie... a erotické stretnutia ľahko začnú, prejdú do hlbokej intimity a ľahko skončia... sú v spoločenstve, v kmeni ... vo vode, ktorá robí všetko takým ľahkým... v troch rozmeroch namiesto dvoch, ku ktorým sme odsúdení my... ach delfíny. A tento obraz som v sebe niesla počas stretnutia.

Naša blízkosť bola za erotikou: "Muž vyzleč ma!". A ty si ma vyzliekal tak, že to bolo čisté, hoci šteklivé a dráždivé... "A teraz vyzleč JU." S úplnou nehou si sa o ňu krásne postaral. Postupne si jej dvíhal šaty kúsok po kúsočku, pomaly... vychutnával si si, ako si ju lámal do nehy a odovzdania - ju Zriem, kráľovnu trpezlivosti a pomalosti si dostal na jej vlastné esá... a celý si sa k nej pritúlil. Krásne si sa do nej vpíjal... až som ti vzala ruku a jemne položila na jej pahorok. Ty si sa jej krásne nadýchol niekoľko krát. Medzi tvojou nehybnou rukou a jej jóni sa stalo tak veľa... a opäť si ju dostal: položil si na ňu v úplnej pokore čelo a znehybnel si, ako beduín na púšti, keď si položí hlavu do piesku a modlí sa o svoj život... ktorý je uprostred púšte taký krehký...

Vyšlo zo mňa: 

"Prehovor k nej. Poďakuj bytosti Jóni. Popros ju, aby nám umožnila sa stretnúť v plnosti nášho vzrušujúceho bytia." 

A ty si presne zachytil vietor tej situácie. Plnými vetami si tak krásne rozvinul modlitbu, ku ktorej som ťa pozvala. Prosil si ju, aby ťa spojila s tajomstvami, ktoré každá jóni nesie pre muža, ktorý má odvahu sa s ňou spojiť... prosil si, aby si cítil tú plnosť, život, naplnenie, požehnanie... túžil si po jej šťave, po šťave života... a rozprával si a rozprával. Bolo to také plné ťa vidieť, že to cítiš a ideš si k nej po svoj Život k Nej.

Zriem prehovára: A ja som pocítila v tej chvíli, že to nie je moja fyzická pička, ku ktorej sa prihováraš... ale že sa prihováraš božstvu Jóni... tie slová prechádzajú celým mojím telom, ako modlitba, ako vzrušenie, ako obeť božskej rozkoši... akoby si sa cez naše texty dokonale napojil a vedel si sa presne prihovoriť božským svätým grálom našich vagín. Akoby teba naše predchádzajúce príbehy len pripravovali na toto STRETNUTIE.

A bol tam krásny moment, keď ty si ma vyzliekal a naše nahé telá splynuli v pritúlení. A vtedy si si ty Kristína z hĺbky plnosti tej chvíle vychutnávala, ako to medzi nami tieklo... ale potom si sa položila do rieky a pritúlila ku mne odzadu. To, ako si dokázala pridať seba k tej dokonalej situácii... mohla si ju ľahko zlomiť svojou neopatrnosťou, závisťou, žiarlivosťou... ale ty si bola taká presná... a preto sa to nadovšetko orgazmické spojenie ešte znásobilo tebou...

Mierne som ustúpila a ty si opäť zachytil vietor situácie... poklonil si sa aj jej... Kľakol si pred ňu a spustil slovopád... ale to bolo viac, ako slová... videla som, ako to krásne zafungovalo na ňu. Keď sme sa presunuli do postele, videla som jej krásnu otvorenú šťavnatú pičurku. Videla som, ako ňou tvoje slová prešli, dotkli sa jej, vzrušili ju a vyživili. V tvojich slovách bol krásny, plný, vlhký, postavený chuj. Nádherný penis.

A nedalo mi, aby som sa k nej neprivoňala a nadýchla sa jej vône, toho tvojho nádherného posvätného oltáru... a ochutnala ju... áno bola tam. JA nemusím chcieť od mojej pičurky, aby sa otvárala, či vlhla... Stačí mi uveriť, že ku nej môže vojsť božská bytosť Jóni. A ty si ju krásne pozval temer bez dotyku. Tvojou Vierou Bytosť Jóni nádherne premenila aj jej pičku.

Áno, bol to oltár dvoch Jóni. Počuli sme slovo muža, ktorý verí a berie svoj Lingam vážne.

Pokračuje Holubica: Keď si predo mňa kľakol a začal ju vzývať, ja som celým mojím telom pocítila, ako ma prestúpila. Bol to neskutočne čarovný moment. Akoby som sa ja celá, celým svojím telom a bytosťou stala vesmírnou vagínou pripravenou byť zaraz oplodnená i porodiť niečo veľkolepé, dôležité, silné... áno porodila som Život v tej chvíli vtedy a tam.

A pochopila som, že ja nemusím čakať na mužov prenikajúci penis, aby ona prišla. Môžem ju vzývať sama. Alebo len z letmých stretnutí očami, zvukom jeho hlasu... Môžem byť otvorená, šťavnatá a voňavá kedykoľvek, len tak. Veľmi sa mi páči to spojenie s ňou. Najradšej by som zotrvala v spojení s ňou v každej chvíli a stále. Som kňažkou mojej krásnej plnej zdravej Jóni.

A takto sme vošli do PraHry mačiek v posteli. Dve krásne otvorené voňavé pičky. A on Muž, ktorý nás vidí, cíti a rozumie nám.

Pokračuje Zriem: A bolo to všetko veeeeeeeľmiiiii pomalé. Mňa si fascinoval, že napriek tomu, že ti stál krásny a plný penis, tiekli kvapky lásky, túžil si po nás tak veľmi... tak tam nebola žiadna naliehavosť. Pomalosť v každom geste zachovávala tú nádhernú posvätnosť a plnosť každej chvíle. Každý dotyk bol preto taký výživný...

A potom prišiel moment, kedy sme sa ti obe privinuli na hruď. A ty si sa nám vyznal, ako nás miluješ. Ako sme tvoje veľké lásky.

Kristína: Aké je pre teba dôležité a ako rozžiarujeme tvoj svet tým, že milujeme muža našich dní, mužov, ale najmä jedna druhú...

Terézia: A vtedy to prišlo. Akoby praskli okovy a na tej jeho hrudi v pritúlení si sa ty Kristína rozplakala silným zadúšajúcim plačom. A vyslovila si nahlas, čo cítiš...úplne, nekompromisne, od pľúc. A mňa si fascinoval Ty Muž, ktorý si držiac plačúcu ženu si sa tej jej búrky nebál... práve naopak, žasol si, ako si sa Kristína spustila slzopádom až na dno našich rán. A on ti povedal v najhlbšej rane, že si bohyňa z bohýň Kristína. Áno drahá, nádherná a múdra, ty si bohyňa z bohýň. Krásne si sa ma dotkla. Krásne si sa ma dotkol. Krásne ste sa ma dotkli. Všetkým.

Kristína: Áno, bola to neuveriteľná chvíľa... prvý krát som sa pred klientom rozplakala, spustila, otvorila...

To jeho vyznanie, to jeho uvidenie mňa...

...cítila som, že teraz môžem zbabelo ujsť, alebo sa slzopádom spustiť až na dno. Vôbec dovoliť si dať sa dotknúť jeho hlbokými slovami. Nechať slová prejsť telom a pičkou. A povedala som: 

"Bojím sa. Bojím sa prijať toľko prijatia, toľko lásky, toľko teba..." 

a ty si povedal: "Krásne Kristína, lebo pred chvíľou som sa opýtal tvojej duše, či sa ešte niečoho bojíš..." 

A tak som si dovolila byť videná viac, ako len nahá a krásna... 

Lebo niekedy som hladná za tým, aby ma niekto videl viac, ako len krásnu, silnú a múdru ženu... Ani moja rodina, moje kamarátky, kamaráti... málokto má odvahu pozrieť sa na mňa... Ale ty si ma videl a dokázal si ma podržať v moje búrke, aby som sa mohla spustiť až na dno mojich rán. A potom si podržal aj Teréziin slzopád. Čím sme sa ti krásne otvorili. A cítila som ako ten prúd vybuchol aj v tebe... "Mám chuť vás vybozkávať..."

"Tak to urob, drahý Muž"

Zriem: A tak si si Kristína ľahla. Celé to krásne nahé dlhé telo si rozliala po posteli. A kto to zažil, tak ten vie, že si umelkyňa v líhaní si do postele... keď to urobíš, celý svet sa zastaví... pozerám sa na teba a neverím svojim očiam čo vidím, aká si výživná už len pre oči... a tak sme tam stáli a kochali sa tebou.

Ale potom si začal ty, drahý muž. Kochala som sa tými posvätnými bozkami - každý bozk, ako modlitba vzývajúca a ďakujúca za tú hostinu. Pridala som sa. A k tej jeho nekonečnej jemnosti som pridala ešte moju jemnejšiu jemnosť. Toto milujem na 4 ručných ceremóniách, že muži vždy zjemnejú a začnú sa dotýkať presnejšie ženského tela... bola si ako drahý jemný porcelán a my sme z teba pili tak, aby sme nič nevyliali, nič nerozbili. A ty si nás krásne odmenila.

Kristína: A záplavu bozkov presmerovali na teba krásna kráľovská Terézia... všade po celom tvojom chutnom, mäkučkom a voňavom tele. Pomaly. Dlho. Vášnivo. Jemne. Úplne spojení. A potom som objavila tvoju Jóni - otvorenú, šťavnatú, plnú, ružovú, ponúkajúcu sa, rozvoniavala... a ja som si ju privoňala, primôjkala, prilízkala s nekonečnou nehou a láskou - ja milujem tvoju Jóni a kúsok ti ju aj závidím.

A keď sa chvíľa naplnila, pozreli sme na seba, zasmiali sa: "A teraz Ty drahý Muž..." Položili sme ťa na posteľ a pusinkovali celé tvoje telo. Ruky. Ramená. Krk. Tvár. Hruď. Nohy. Päty... Krásne som ti chytila tvoj plný penis. Aj Terézia. Maznali sme ho spolu a ľahli si k nemu, úplne sa k nemu schúlili. Akoby neexistovalo nič iné na celom svete, len tvoj penis. Trošku sme sa rozbehli... vlnobitie vášne, život, vietor, slnko, oheň... ale celé nás to volalo spomaliť až zastaviť a začať doznievať. Áno, milujem tú slobodu, keď cítim, že môžem kedykoľvek skončiť, hoci tesne pred mojím, či tvojím vrcholom a ty si bol tomu tak krásne otvorený a prítomný... keď tá nespokojnosť prilejeme na oheň vášne, akoby sme zasiali hlbšiu rozkoš budúceho stretnutia hoci aj po dlhšom čase. Áno, bez orgazmu, hoci sme všetci zažili viacero vrcholov... dokonca som na chvíľku zadriemala na tvojej hrudi a bolo to krásne zadriemať na tebe držiac spolu s Terezou tvoj krásny penis.

Terézia: Áno, toto bol vrchol. Zadriemať si v krásnom opojení z tej rozprávkovej tantrickej ceremónie pritúlená k penisu a k tebe Kristína a k tebe drahý muž. Bol to vrchol vrcholov.

Kristína: Keď sme dve drahá Terézia, ja cítim absolútnu slobodu urobiť, alebo neurobiť to, čo ma Život volá urobiť, alebo neurobiť... Akoby odrazu zmizla potreba starať sa o moje hranice, o muža, o Teba... Všetko púšťam a len prúdim situáciami, ktoré prichádzajú a odchádzajú... Je pre mňa krásne ti odovzdať penis a užívať si to, čo s ním robíš. Je krásne s tebou nesúťažiť. Som taká plná, keď s tebou nesúťažím...

A želám si to zažívať aj pri mužovi našich dní. Želám si žehnať ti, keď je s tebou a mať v tom ľahkosť, plnosť, rozkoš štedrosti. Túžim byť štedrá v tomto krásnom a plnom štedrom svete.

Zriem s Holubicou aj s našimi obľúbenými cudzincami

PS: Aj my si čítame naše texty a ladíme sa nimi na stretnutia. Pomáha nám to v ťažších chvíľach zachytiť vietor Života do plnosti a vášne, nech má akúkoľvek chuť.

dotkol sa ťa náš príbeh - dotkni sa nás a sem klikni