stretla som seba v PredoHrách Duší a narástli mi dve KRÍDLA

Erotické predohry duší a tiel sú fantastickou skupinovou zábavou-oslavou-rituálom. Najlepšou, akú som kedy zažila. Tá skupinová blízkosť, láskavosť, starostlivosť, neha... Odrazu nie je dôležité, kto je aký a čo nám kto kedy urobil...

Milujem cesty vlakom. Rýchlo sa meniace obrazy za oknom mi pripomínajú okamih smrti. Okamih kde sa vraj celý život v rýchlosti premieta vo vedomí. A tak tu sedím a premietam si okamihy mojich dní.

Ako mi práve je? Žijem v sebe? Som v sebe živá?

Mám obavy, bojím sa. Za pár chvíľ sa mám v PredoHrách Duší ukázať pred ľuďmi viac, ako je mi pohodlné. V PredoHrách sme vždy všetky cisárovné a cisári takí nahí... Nechám ľudí preniknúť mi hlbšie do mäsa a kostí? Áno, môžem sa tomu vyhnúť, ale prečo by som to robila? Prečo by som ostávala dlhšie v pohodlí a v bezpečí skrytá? Takže o čo ide?

Pamäť môjho tela mi hovorí, že situácie keď sa rozplačem pred ľuďmi sú nebezpečné. Slabá, no atraktívna priťahujem zúfalých záchranárov a vo svojej sebaľútosti sa im dám uloviť. Som ľahká korisť. Trošku ma poľutujú, pohladia, pritúlia si ma a ja ich v chorej vďačnosti pozývam do nohavičiek... a oni to vedia.

...a sup-záchranár sa pri mne chvíľu cíti ako kráľ, takže zabúda na prázdnotu svojho vlastného života. Neznášam keď ma zachraňuje zúfalý záchranár a mám podozrenie, že záchranári sú všetci zúfalí... takí chlapci na krátke poihranie. Ale Kristína, drž sa témy. O záchranároch sa rozpíšeš inokedy. Júj, ale je to živá téma, cítim pach krvi.

A tak som sa naučila pred ľuďmi udržiavať dojem nezlomnej sily a za žiadnu cenu sa citovo nezosypať.

Ale bytosť ako Ja, človek, žena, milenka, znamením ryba sa zosypávať musím. Chcem. Túžim. Ináč to nebudem Ja. Potrebujem Pustiť všetko, čo ma ťaží, pustiť plačom tie ilúzie o mne, o svete, o mužoch... plačom, keď vyzerám zúfalo, mi púšťanie ilúzií ide skvelo. Proste to všetko položiť pred seba a rozlúčiť sa. Ak ma pri tom nezachraňujú ľútostiví záchranári a záchranárky.

A tak som sa naučila prepadať sa do svojich ťažkostí v samote. Zmiznem, vyliečim si svoje rany a vrátim sa medzi ľudí vysmiata, v pohode, výkonná... zase všetko zvládnem.

Avšak pri PredoHrách Duší, pred ľuďmi nesená vedomím skupiny je to iné - liečenie mi ide ľahšie, rýchlejšie, hlbšie. Ide to lepšie, ako osamote. A osamote zvyknem často pred sebou ujsť, takže sa neliečim, ale potláčam... to sa vo vedomí skupiny nedá, skupina ma nepustí do neúprimnosti.

A teraz je niečo inak ako predtým...

Stala som sa súčasťou klanu.

On a Ona ma podporujú zosypávať sa pred nimi a tiež si dovolia zosypať sa predo mnou. Keď vidím, akí ste potom svieži a plní života...ako sa a mňa milujete... aj ja chcem. Napriek spomienkam tela o supoch - záchranároch.

On a ona sa stali krídlami môjho srdca našim životom, spoločnými strasťami i radosťami. A v tele mi oni narástli, ako krídla práve mnohými hrami - predHrami duší, ktoré sme spolu v rôznych skupinách ľudí zažívali. V predohrách duší som sa naučila prestať sa báť vlastného strachu. 

Rozpadávam pred vami moje masky a pozlátka na ranách, liečim sa a vy dvaja mi dávate krídla. Ste moje krídla, to vaše krásne mäkké vedomie, do ktorého sa roztiahnutými krídlami-vami položím ako holubica vo vetre môjho života.

Cítim, že môžem stále viac.

Opieram sa, zakláňam hlavu, a s výdychom hovorím: "Hej, takáto som". A vzlietnem.

Milujem tento pocit v tele. Voľné brucho, mäkké kolená, nádherné spojenie s mojou Jóni a v hlave vetu 

"Áno, ja Kristína Holubica môžem byť aj piča".

 Môžem kričať. Môžem žiarliť. Môžem zmeniť náladu a svoje rozhodnutia aj 100 krát za minútu. Môžem sa urážať. A môžem si seba takú užívať. Teraz už môžem, lebo mám vás, krídla moje milované.

Padám do priepastí pochybností a sebaľútosti s plnou dôverou, že mám vás krídla, s ktorými opäť vyletím do výšin a rozkoší.

Túžim sa zabaliť do obrovských bielych krídel spoločnej prítomnosti. Želám si veriť, že som sem prišla aby som roztiahla krídla.

🕊 Holubica Kristína okrídlená, plachtím v povetrí

PS: PredoHry Duší sú aktivity, ktoré prepájajú vedomia ľudí do vedomia klanu-kmeňa-spoločenstva: napríklad obradné hry bez cieľa a výsledku - spoločný spev, ktorý nemá divákov, najlepšie viachlasný - tradičné tance - živé obrady. Ja milujem organizovať PredoHry Duší, kde sa náhodná skupina ľudí v krátkom čase stáva kmeňom... Všetky moje skupinové aktivity idú týmto smerom, pretože v skupinovom vedomí je aj pohľad do očí vrcholný zážitok... A keď sa k tomu pridá erotický podtext... mňňaaaaaaam.