Holubica píšem, že Áno, Ja rada stretávam mužov. Skúmam, čo mi prinesú. A starší páni vo mne otvárajú vieru v citlivosť a trpezlivosť mužov...

V tomto blogu sa dotýkam chvíľ môjho života, keď látkami a medicínami utekám môjmu strachu, bolesti ale aj šťastiu. Áno, cítiť šťastie a naplnenie je pre mňa niekedy ťažšie, ako prežívať bolesť a osamelosť. Ja milujem moju melanchóliu.

Zriem, ty si moja osudová žena. Až po tvojom dotyku sa ma dotkol ON - muž našich spoločných dní.

Zriem z mojej Duše: Kristína, Čo ku Tebe cítim? Hnevám sa. Súcitím. Viním. Žiarlim. Vidím. Ďakujem. Rozumiem. Prijímam. Otváram sa. Žijem Ťa.

Erotické predohry duší a tiel sú fantastickou skupinovou zábavou-oslavou-rituálom. Najlepšou, akú som kedy zažila. Tá skupinová blízkosť, láskavosť, starostlivosť, neha... Odrazu nie je dôležité, kto je aký a čo nám kto kedy urobil...

Holubica: V tomto blogu píšem o tom, ako mi dogmy môjho rodu dokážu prekaziť spojenie s ŇOU - s mojou milovanou posvätnou družkou, sprievodkyňou, rozkošnicou, radodajkou... ktorá ma vedie na ceste posvätnej milenky.